1.zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
Tak sa to celé začína - odsúdením. Koľko krát sa mi to stáva- každého, kto sa mi čo i len trošku nepáči svojim vzhľadom, správaním, vo svojom vnútri odsudzujem. A možno sa mi aj páči, ale skupina okolo mňa ho odsudzuje, a tak sa prispôsobím. Veď, keď to urobil Pilát, prečo nie aj ja?
Pane, prosím ťa, pomôž nám prijímať ľudí takých akí sú a neodmietať ich len preto, že si to od nás naša spoločnosť vyžaduje.
2.zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
Ako my mladí zvykneme hovoriť: zobral to na svoje triko. Pán pri tomto zastavení berie všetky naše hriechy na svoje plecia. Nie len hriechy svojich učeníkov a svojich kamarátov. Nás všetkých. Všetky naše hriechy sú teraz Jeho bremenom. Vieme si to predstaviť? Skúsme to: Som v škole a vidím ako kamarát Janko kradne Dankovi desiatu. Keď začne Danko hľadať desiatu smelo sa priznám, že tu desiatu som mu zobral ja. Toto spravil Pán Ježiš: s ochotou zobral viny iných na svoje plecia.
Pane, prosím Ťa, pomôž nám znášať s láskou všetky neprávosti, ktoré boli voči nám dopustené.
3.zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.
Tak je to. Pán Ježiš na ceste za svojím cieľom prvý raz padá. Vzápätí však vstáva a pokračuje. Koľko krát aj ja, ako miništrant padám. Celkom ľahko si poviem: ,, Dnes pôjdem na sv. omšu, poďakovať za každý deň nielen môjho života, ale aj života mojich blízkych." A ako to neraz skončí? Pádom.
Pane, Ty si po svojom páde pokračoval po ceste, ktorou si nás vykúpil. Prosíme Ťa, daj nám silu poučiť sa zo svojich pádov a pevne Ťa nasledovať do nebeského kráľovstva.
4.zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou.
Pán Ježiš na svojej ťažkej ceste stretá niekoho, kto mu bol celý život oporou a nieje tomu inak ani teraz. Mária, jeho matka, stojí pri ňom aj v najťažších chvíľach. Veľmi dobre si pamätám, keď som musel niesť svoj kríž zvaný matematika. Ako ťažko mi bolo vo chvíľach, keď som nevedel prísť správne riešenie príkladu. No stačilo matkine: ,,Ty to dokážeš." A v tej chvíli bol môj kríž hneď o kúsok ľahší.
Pane, ďakujeme Ti za naše matky a ich starostlivosť. Prosím ťa, pomôž správať sa k ním s náležitou úctou a čerpať silu aj od Tvojej matky Márie.
5.zastavenie: Šimon z Cyréney pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
Vypočujme si to ešte raz: Šimon z Cyréney pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž. Náš Pán prijíma ponúknutú pomoc od niekoho, kto ho vidí snáď prvý krát v živote. Pán ani v najťažších chvíľach svojho pozemského života, neprestáva byť pokorným. A ako je to so mnou? Často sa mi to stáva: ponúkaná pomoc, hoc aj od najlepšieho kamaráta, mi je cudzia.
Pane, prosím ťa pomôž mi prijať pomoc od svojich bratov a sestier s pokorou a neniesť svoj kríž so zatvrdnutým srdcom.
6. zastavenie: Veronika podáva Pánovi Ježišovi ručník.
Veronika. Žena, ktorá sa svojou pokorou chcela podobať Ježišovi. Žena, ktorá ako jediná vyšla z bláznivého davu a pochopila, čo tento muž potrebuje. Pomohla mužovi, ktorý bol pre okolo stojacich zločincom. Urobila to, čo sa my po 2000 rokoch bojíme spraviť- vyjsť z davu a pomôcť luďom, ktorých označujeme slovným spojením- spodina spoločnosti. Pomôcť nie peniazmi-ale tak ako to urobila Veronika-zastaviť sa pri nich a porozprávať sa s nimi.
Pane, Ty si povedal-Čokolvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.-Prosíme Ťa, pomôž nám všímať si tých, ktorý potrebujú našu pomoc a pomáť im pri ich ťažkostiach.
7. zastavenie: Pán Ježiš padá 2.raz pod krížom.
Znova, náš Pán padá pod ťarchou kríža. Pod ťarchou našich hriechov. Pre zmýšlanie dnešného sveta je typické označiť pád ako niečo ponižujúce. Ako niečo, čo nieje typické pre človeka, ktorý má priviesť svet k Bohu. A už vôbec nie, keď padol 2.krát. Ale cítil sa Ježiš naozaj ponížene? Rozhodol sa, že 2. pád nie je hodný Vykupiteľa? Povedal si, že celá cesta na Golgotu už nemá viacej zmysel? Úprimne povedané: sám neviem čo si Ježiš v tej chvíli povedal. Jedno však viem: nezbalil kufre tak, ako to spravím neraz ja, ty resp. my všetci. Svoj pád nepovažoval za potupu, tak ako ho vnímame my na ceste za naším cieľom. On to nevzdal. Nevzdal to z lásky k nám, aby nás vykúpil.
Pád je znakom toho, že kráčame. Kto nespadol, ten ani nevykročil. Pane, prosíme Ťa, pomôž nám pri našich pádoch aby sme sa z nich poučili a nebrali ich ako niečo ponížujúce.
8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy.
Toto zastavenie som nevedel dlho pochopiť. Prečo? Prečo, náš Pán Ježiš Kristus, napomína ženy, ktoré plačú len preto, že ich záchranca sa trápi pod ťarchou kríža? Pochopil som to až neskôr. Ježiš netrpel sebaľútosťou. Nepotreboval, aby niekto kvôli nemu plakal, utešoval ho a rozhodne nepotreboval ukázať svoje utrpenie celému jeruzalemskému ľudu. Nepotreboval túto útechu od plačúcich žien. Našiel ju u svojho otecka-nášho Boha. Priznám sa- aj ja by som chcel nájsť najväčšiu útechu v Bohu, tak ako ju našiel Kristus. Keď trpíme, neraz sa snažíme nájsť útechu u okolitých ľudí, snažíme sa byť na očiach každého, aby videl ako veľmo trpíme. A pritom zabúdame, že je tu Niekto, kto pred 2000 rokmi dokázal ako jediný pomôcť svojmu synovi- náš Tato.
Pane, prosíme ťa, pomôž nám nájsť svetlo útechy v našich najťažších chvíľach.
9. zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom.
Pán Ježis padá 3. raz. Číslo 3 označuje, že to, čo sa práve stalo sa už neraz opakuje. Avšak, nie je to pád, ktorý my prežívame každý deň. Nemôžeme porovnávať Jeho 3.pád s naším 3.pádom. Niektorý z nás si povedia-Prečo by som nemohol porovnávať Jeho pád a ten môj, veď pád ako pád, či nie?- veru nie. Ježiš sa po tom svojom nemusel spovedať, ten Jeho nášho Boha vôbec nezarmútil. Nebol charakteru ako ten náš- lenivosť, netrpezlivosť, ohováranie, nenávisť-ďalej snáď ani netreba pokračovať. Jeho pád bol naopak plný lásky, pokory- no jednoducho toho, načo my neraz zabúdame.
Pane, prosíme ťa, pomôž nám pri našich tretích pádoch, aby sme vždy s láskou k Tebe vstali.
10. zastavenie: Pánovi Ježišovi stŕhajú šaty.
Neskutočné. Berú mu aj to málo čo mal-jeho šaty. A čo robí On? Stojí. Nežiada vojakov aby mu ich vrátili, neháda sa o ne. Jednoducho len stojí a čaká, čo bude ďalej. Jeho dobrota nemá hraníc. No a my? Stačí keď nám niekto zoberie naše právo na jedlo, vyjadrenie názoru a už sme celý bez seba. Možno práve vtedy zabúdame, že práve tieto práva nám dal Ten, ktorý nás stvoril.
11. zastavenie: Pána Ježiša pribíjajú na krríž.
Už je tam. Leží na kríži, ktorý musel doniesť až na Golgotu. Pribíjajú ho tam zaradom- ľavá ruka, pravá ruka a obidve nohy naraz. A čo môžeme počuť? Jedine výkriky bolesti, ktoré spôsobili aj naše hriechy. Počujeme len výkriky, ale žiadne- Prečo Otče, prečo práve ja?- Pán Ježiš si nesťažuje. Ani teraz, v najväčších bolestiach sa nevzdáva svojho kríža. Nerobí to, o čo žiadame neraz my. Pýtame sa- Prečo Pane, čím som sa voči Tebe previnil-a tým žiadame Pána aby sňal kríž z naších pliec.
Pane, prosíme Ťa, daj nám silu niesť svoj kríž až dokonca a nevzdávať sa ho už na polceste.
12. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera.
Poprosím vás všetkých. Pozrite sa dopredu, na nášho Pána na kríži. Počujete čo nám hovorí? Počujete? Každému z nás hovorí-MILUJEM ŤA-áno Pán svojou smrťou ukázal, kam až siaha Jeho nekonečná láska. Miluje nás až do tej miery, že sa nechal zbyčovať, nechal si položiť tŕňovú korunu na hlavu a na koniec: zomrel, aby nás vykúpil z hriechu. Niektorý z nás si však pomyslia: aká zbytočná bola Jeho smrť. Prečo zomieral, veď ja som ho o to nežiadal. Pre mňa to nemusel robiť. Nemusel prejsť všetkými utrpeniami, len preto aby ma vykúpil. Keď počujeme tieto slová ostáva nám jediné- vyprosovať u Pána milosť a povedať- Pane, odpusť im, lebo nevedia čo činia.
Pane, ďakujeme Ti, že si nás svojou smrťou vykúpil z hriechu. Prosíme Ťa, zmiluj sa nad tými, ktorým je Tvoja láska ukradnutá a pomôž im nájsť cestu k Tebe.
13. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža.
Telo Pána Ježiša skladajú z kríža. Pohľad na Neho musel byť ťažký. ,,Náš Majster zomrel, čo budeme teraz robiť?"-povedal si nejeden učeník. Azda stratili vieru? Stratili vieru v Toho, ktorý za nich umrel pred pár hodinami na kríži? Možno si povieme: čo to bola za viera, keď prestali veriť hneď ako zomrel na kríži. Ale nieje to tak trochu pokrytecké? Neraz sa aj nám-či už nám miništrantom, alebo aj ľuďom v kostole- stane, že strácame vieru, začneme pochybovať. Povieme si o sebe: Aky som to ja len kresťan, keď si dovoľujem pochybovať." Ale práve vtedy, keď vytrváme vo viere, ukazujeme aká je naša viera silná.
Pane, prosíme Ťa, pomôž nám vo chvílach, keď naša viera nieje práve najsilnejšia.
14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú.
Hrob. Miesto kde bolo uložené telo nášho Pána. Miesto kde sú ukladané telá zosnulých. Miesto, na ktoré prichádzame prosiť o našich najbližších aby sa dostali z očistca. Konáme tak rok, dva možno tri- no keď bolesť zo straty blízkeho prebolí, začíname zabúdať. Zabúdame že aj duša našeho blížneho, ktorý tu na zemi strávil s nami dlhé chvíle, chce byť s naším Pánom a radovať sa s Ním. A keď sme dokázali zabudnúť na našeho blížneho, určite dokážeme zabudnúť aj na Toho, Ktorý premohol smrť.
Pane, prosíme Ťa, daj nám silu nezabudnúť akú obetu si vykonal za nás aby sme sa s Tebou mohli radovať v Tvojom kráľovstve.
